Pohyb, Sebarozvoj, Zdravie

Čo ma naučili OCR a prečo by si ich mal skúsiť aj ty

Stále dookola: „Baví ťa ešte toľko pretekať na tých prekážkových behoch? alebo „Čo na tom vidíš, behať po kopcoch a váľať sa v blate?“ Toto sú otázky, s ktorými sa často stretávam od známych či neznámych ľudí. Je to pre nich nepochopiteľné, prečo sa vlastne venujem prekážkovým behom (anglicky OCR – Obstacle Course Racing, skratka OCR). A keď im lakonicky odpoviem: „lebo ma to baví,“ tak akoby som im povedal štylisticky náročnú a len ťažko pochopiteľnú vetu. Dobre, možno silné slová, ale nie sú ďaleko od pravdy. Veď čo už môže byť zábavné alebo nejak prínosné na „naháňaní sa“ s ostatnými po kopcoch, plazení sa v blate pod ostnatým drôtom alebo brodení sa v ľadovom potoku. Aj to je jedna z odpovedí tých, čo sa ma pýtajú na moje Prečo. Tu sa hodí motto pretekov Spartan Race: „Pochopíš až v cieli“. Presne tak, všetko vyššie spomenuté dostane zmysel až v cieli. A myslím to takto…

Ale skôr ako ti to poviem, začnem na úvod trocha drsne. Súčasná doba z nás vychováva totálne padavky na poli fyzickej i psychickej odolnosti. Neustále hľadáme výhovorky ako nemáme čas na čokoľvek a najmä na seba a svoje zdravie. Ako nemôžeme robiť to a to, lebo nás práve pichlo v zadku a keď nájdeme rovnakého parťáka, ktorého tiež trápi „tŕň v zadku“, tak sme spokojní, že v tom nie sme sami a máme ospravedlnenie za svoju neschopnosť niečo pre seba spraviť. Na strane druhej sa takéto typy ľudí radi navážajú do tých, ktorí niečo pre seba robia. Ak toto číta niekto, kto sa v tom našiel, tak mu gratulujem. Možno silné a nie príjemné slová, ale ako sa hovorí: pravdivé slová nie sú príjemné a príjemné slová nie sú vždy pravdivé. Ale možno takýmto nastavením zrkadla teraz zistil niečo o sebe, s čím však môže niečo urobiť. Stať sa lepšou verziou samého seba.

Práve toto je jeden z atribútov, ktorý ma naučili OCR. Byť neustále lepším, nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Keď som šiel na svoj prvý Spartan Race, nevedel som šplhať na lane. Dúfal som, že túto moju nevedomosť alebo skôr neschopnosť ospravedlním tým, že po celej dĺžke lana budú uzly a tak sa vyšplhám až na vrchol. A keby nie, veď predsa potom môžem povedať, že sa mi šmýkali ruky, natrafil som na „zlé“ lano alebo niečo iné. Jednoducho výhovorku by si už človek našiel. Vtedy, ale boli na lane spomínané uzly a túto prekážku som zdolal. Napriek tomu som sa s tým neuspokojil. Do ďalšieho preteku som driloval techniku šplhania na lane a to dovtedy, kým som to nevedel. Šplhal som na tenkých, hrubých lanách kde sa len dalo. A keď som stál opäť na tejto prekážke, výhovorky neexistovali. Bol som si minimálne na 100% istý, že vyšplhám do tých 5 až 7 metrov. A tak aj bolo. Nabral som istotu vo svoje schopnosti. Keď čítaš pozorne, tak si sa práve dozvedel ďalší atribút, čo ma naučili prekážkové behy – byť si istý vo svoje schopnosti. V dnešnej dobe je táto vlastnosť jedna z najcennejších. Určite si sa už stretol ako ti druhí neveria alebo ťa podceňujú. Hovoria ti ako máš niečo spraviť, hoci to vieš aj sám. Dobre, že ťa nevedú za ručičku, lebo si myslia, že si bez nich stratený. Ukáž im aké sú tvoje schopnosti a začni tým, že si začneš veriť! A kašli na tých druhých, čo ti neveria. Možno sú to práve oni, čo majú to skutočné sebavedomie, nie s ktorým šaškujú pred ostatnými, nižšie ako IQ hojdacieho koníka.

Môžeš však namietať, že nie vždy sa to dá. Mám pre teba odpoveď – dá sa to! Poďme opäť na jeden príklad zo Spartan Race. September 2015, lyžiarske stredisko Kouty nad Desnou v Čechách. Zima, 3 stupne nad nulou, studený a nárazový vietor. Ja v krátkych bežeckých nohaviciach s dvomi kompresnými nátelníkmi na sebe. Klepe so mnou akoby ma platili za to a čaká ma 23-kilometrový Spartan Beast v kategórii Elite, kde chceš alebo nie ťa tá atmosféra bežať s tými najlepšími znervózňuje. Vtedy som mal po prvýkrát chuť to vzdať a ísť radšej niekam do tepla a najlepšie domov. No, povedal som si, keď som už tu, nemôžem sa vzdať. Na štarte to bola ešte pekná a silná myšlienka. Zabudol som však na ňu asi 10 minút po štarte, keď sme šliapali do strmého niekoľko sto metrov dlhého kopca. Zima ako na Sibíri, úplná nechuť do pretekania. Vtedy sa ma zmocnila tá najhoršia myšlienka – končím. Napriek opakovaniu tohto krátkeho, ale veľmi silného slova, som kráčal do kopca ďalej. Nastúpili vnútorné dialógy, že skončiť neprichádza do úvahy. Nevedel by som sa nielen sebe, ale ani ostatným pozrieť do očí. A urobiť neprajníkom (áno našli sa aj takí) radosť neprichádzalo do úvahy. Nakoniec som premohol toto negatívne myslenie a dostal som sa do takého bežeckého tempa, aké som presne chcel. Nakoniec som si aj to chladné počasie užíval. A v cieli to prišlo, prekonal som sám seba, pre mňa však Beast v Koutoch znamenal viac. Bol to pre mňa zlom v pretekaní Spartan Race. Nezískal som len ešte väčšiu istotu v seba samého. Stal som sa aj viac psychicky odolnejším voči takpovediac nepriazni okolností. Nedovolil som, aby ma vonkajšie prostredie, v tomto prípade nepriaznivé počasie, zlomilo a odradilo. Stal som sa húževnatejším. Presne tak, ďalšia vlastnosť, ktorú som získal vďaka prekážkovým behom.

V OCR je však dôležitá aj vytrvalosť. Nemyslím tým len tú fyzickú, ale aj psychickú. Na Spartan Race tvoju vytrvalosť otestuje mnoho prekážok. Ale asi ani jedna do tak veľkej miery ako je hod oštepom. Prekážka, pred ktorou má rešpekt každý pretekár. Zvláštne na nej je to, že ju môžeš trénovať koľko chceš, ale prídeš na preteky, hodíš a ten tréning hodu sa ti odvďačí trestom – 30 angličákov. Mám za sebou tridsiatku prekážkových behov, no presné hodenie oštepu by som spočítal na dvoch rukách. Áno na maximálne desiatich prstoch, a to aj napriek tomu, že túto prekážku nacvičujem. Jednoducho, je to prekážka, ktorá ťa naučí psychickej vytrvalosti. Veď predsa raz sa to musí prelomiť a ten oštep sa zapichne do terča. A keď tam už bude, tak sa rovnako nevyhneš prejavu návalu pozitívnych emócií 🙂 V posledných niekoľkých pretekoch však začala u mňa fungovať aj afirmácia – pozitívne naladená veta. Vždy pred tým ako hádžem oštepom si poviem: „Teraz alebo nikdy“. A z piatich hodov mi táto veta zafungovala v troch prípadoch. Takže tie keci o pozitívnom myslení, ktorých je plný internet, majú niečo do seba 😉 Podľa mňa však to nie je len o vypustení z úst nejakej pozitívne naladenej vety. Je to aj o vnútornom presvedčení, že danú prekážku zdolám. Takže vytrvalosť a pozitívne vnútorné presvedčenie, to je to, čo ťa môžu naučiť prekážkové behy.

Preteky sú však aj o rýchlom rozhodovaní, totálnom sústredení a efektivite. Na trati sa stretneš s technickými bežeckými úsekmi, kde sa musíš rýchlo rozhodnúť kam stúpiš, aby si si nespôsobil zranenie. Rovnako nemôžeš zaváhať a premýšľať nad nesmrteľnosťou chrústa pri prekonávaní prekážok. Inak ťa to bude stáť 30 angličákov, pri ktorých zaručene zažiješ stav úplnej koncentrácie. Jediné na čo sa budeš sústrediť je ten 30-ty angličák 🙂 Byť efektívny je taktiež dôležité. A to v tom zmysle, že si sily musíš vedieť rozdeliť. Skús bežať po rovinke a následne do kopca rovnakou rýchlosťou. Ide ti to? Myslím, že nie. Skôr či neskôr zastaneš v kopci kvôli vyčerpaniu alebo zadýchaniu. Jednoducho stratíš rýchlosť a teda aj efektivita zdolania sa dostáva na bod mrazu. Ale keď zvolíš do kopca rýchlu chôdzu bez toho, aby si zastal, tak efektivita nestráca až takú hodnotu. Rýchlou chôdzou tak vyšliapeš kopec skôr, nezadýchaš sa až tak a potom sa môžeš hneď pustiť do behu. Logické nie? 🙂 Toto sa dá premietnuť aj do každodenného života. Len sa pozri na ľudí okolo seba. Ty ale aj ja sa deň čo deň stretávame s ľuďmi, pre ktorých je rýchle rozhodovanie či efektivita neznámym pojmom. Robia toľko zbytočných vecí a ešte aj neefektívne. A potom trávia prácou neskutočne veľa času. Je to efektívne? Ani náhodou. Myslím, že keď si viem prácu spraviť napríklad za 4 hodiny, počas ktorých som úplne sústredený len na výkon, tak nemám čo čakať na druhých, kým sa spamätajú. Bežecky povedané – prečo mám na niekoho čakať niekde v kopci, do ktorého sa rozbehol ako zmyslov zbavený a zastal v ňom pre vyčerpanosť, keď ho ja rýchlejšou chôdzou predbehnem a skôr si užijem hrebeň kopca. Takýmto ľuďom by som určite doporučil absolvovať zopár pretekov Spartan Race. Rozšíria si tak nielen slovník o pojmy – rýchle rozhodovanie, sústredenie a efektivita, ale ich aj zažijú v praxi.

S prácou však súvisí aj oddych a regenerácia. Tá je tiež veľmi podstatná aj pri pretekaní. Jej cenu som spoznal počas Trifecta víkendu v Krynici, kde sa pretekalo dva dni. Aby som to priblížil. Väčšina ľudí – nepretekárov si myslí o pretekároch prekážkových behov, že sú ako stroje. Nepotrebujú žiadny oddych a že po napríklad aj viac ako 40-kilometrovom Ultra Beast-e si myslia, že by na druhý deň zabehli rovnakú ak nie ešte dlhšiu vzdialenosť. Áno na jednej strane, tie výkony aké sa podávajú na Spartan Race stoja za zmienku, ale po kopcoch nebehajú dobre namazané mašiny. Sú to obyčajní ľudia z mäsa a kosti, ktorí aby mohli podávať také výkony museli tvrdo drieť ešte na tvrdších tréningoch. No rovnako ťažko si museli vybudovať extrémne silnú schopnosť regenerácie. Bez nej by sa nepohli ďalej. Toto platí aj v bežnom živote. Žiaľ dnes sme dotlačení k tomu, byť ako stroje, a to najmä v pracovnom prostredí. A zabúdame na oddych a relax. Ale práve ten je podstatný na načerpanie nových síl, ktoré využijeme na podávanie dobrých výkonov. A aj toto je jedna z vecí, čo ma naučili OCR, vedieť oddychovať. Je to pre naše dobro a hlavne naše zdravie. Zažil som už aj ten stav pretrénovania, ktorý nastupuje práve kvôli nedostatočnej regenerácii. Ver mi, nechci to zažiť. Telo sa dostáva do stavu, že aj bežné činnosti sa stanú namáhavé. V hlave ti víria myšlienky o tom, čo sa s tebou deje a ty nenachádzaš odpovede. To môže viesť až k depresiám či kolapsom. A keď sa na to pozrieme z pohľadu práce, tak sa bavíme o syndróme vyhorenia. V niektorých prípadoch to už môže byť konečná zastávka za zlepšovaním sa. Preto dbaj na dostatočný oddych a regeneráciu.

Viera vo svoje schopnosti, vytrvalosť, húževnatosť či efektivita. To je len zopár vecí, ktoré som sa naučil počas pretekania prekážkových behov. Okrem toho som spoznal nových ľudí či už z iných kútov Slovenska alebo dokonca z iných krajín Európy. Videl som rôzne miesta a ich zákutia, ktoré by som ich určite ako bežný turista alebo návštevník danej lokality nespoznal. Zistil som, že šport ako taký nie je len o tej fyzickej stránke, ale je pevne spojený aj s tou psychickou. Preto ak posilňuješ svoje telo, tak trénuješ aj svoju mentálnu stránku. Vytváraš dokonalý súlad samého seba a tie najlepšie podmienky na to, zobrať svoj život do vlastných rúk a nebáť sa robiť ťažké rozhodnutia. Pretože ako povedal Albert Schweitzer: „Ten, kto získal silu prekonávaním prekážok, má v rukách jediný druh sily, ktorým možno prekonať nepriazeň osudu.“

Zdieľaj článok aj s ostatnými:
Tagged , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.