Pohyb, Poznanie, Sebarozvoj, Zdravie

PRETRÉNOVANIE: Keď telo i hlava povedia dosť!

Spartan Race Marek

Šport ako taký sa za posledné roky zmenil akoby na pretekanie sa, kto viac a tvrdšie trénuje. Facebook je plný fotiek cvičencov, ktorí si svoje selfíčko z posilky dopĺňajú rôznymi motivačnými rečami typu: keď nevládzeš, pridaj alebo ak to nebolí, nerobíš to správne. A tak v tomto duchu väčšina aj trénuje, pričom nevedomky si kúpili v niektorých prípadoch jednosmerný lístok do destinácie pretrénovania.

Keď radosť vystrieda povinnosť

Určite už každý kto sa venuje športu zažil stavy, kedy jeho tréning nešiel podľa jeho predstáv. Keď nastúpili dni, možno aj týždne prehovárania sa prečo a či vôbec ísť makať. Až to vyvrcholí do štádia, keď tréning sa stáva skôr povinnosťou ako radosťou. Z vyššie napísaného potom môžeme cvičencov rozdeliť na dve skupiny. Tí, ktorí poslúchnu tieto varovné signály tela, že niečo nie je v poriadku a potom tých, ktorí to ignorujú. A práve tí sú dokonalí ašpiranti na pretrénovanie. Makajú aj napriek nechuti do tréningu a majú pocit, že tvrdším tréningom to prejde. A v istom zmysle majú pravdu. Prejde to, ale do stavu kedy im už telo aj myseľ povedia dosť a zo dňa na deň stratia, trebárs aj vrcholovú formu. Jednoducho, akoby v momente narazili do steny, bodka.

Pretrénovanie však nie je len o náhlej strate kondície. Aj keď o tomto stave odborná literatúra veľa nehovorí, keďže dostať športovca do stavu pretrénovania by bolo nemorálne, symptómy tohto fenomému siahajú ešte ďalej. Overtraining syndrome (OTS) ako ho zahraničná odborná literatúra nazýva sa môže prejavovať bolesťami hlavy, nepokojom, neschopnosťou „vypnúť“, anémiou, dehydratáciou či zlyhaním imunitného či nervového systému. Okrem toho podľa juhoafrického športového vedca Timothyho Noakesa, ktorý sa problematike venoval v 80. rokoch 20. storočia, pretrénovanie sa môže prejaviť aj zdurením lymfatických uzlín.

Bežci, ako najviac ohrozená skupina športovcov

Čo je stav pretrénovania a ako sa môže prejavovať, ale aj aké môže mať následky na zdravie, sme si priblížili. Ale koho najviac postihuje? To už asi každý tuší z podtitulku. Najohrozenejšou skupinou sú vytrvalostní bežci, hoci pri ignorovaní signálov vlastného tela sa k tomuto stavu môže dostať každý športovec. Ale prečo sú najohrozenejšou práve bežci? Za posledných pár rokov, vytrvalostné behy či niekoľko desiatok kilometrov dlhé prekážkové behy sa stali fenoménom. Zúčastňujú sa ich najmä amatérski športovci, ktorí si sami skladajú tréning. A keď vidia na sociálnych sieťach iných, lepších športovcov či víťazov pretekov, každý dostane chuť priblížiť sa k ich kondícií. Začnú tak trénovať viac, dlhšie i tvrdšie a vo väčšine prípadov nesystematicky. A práve toto intenzívne a niekoľkohodinové trýznenie nervového systému behom robí z bežcov rizikovú skupinu. Spočiatku sa uspokoja, že sú totálne „mŕtvi“ po tréningu, napriek tomu pokračujú. Ordinujú si ťažké intervalové behy, extrémne dlhé vytrvalostné behy, a to bez vedomia, že sa pomaly a systematicky ničia. Až sa napokon dostanú do stavu pretrénovania. To však neplatí len pre rekreačných bežcov. K pretrénovaniu sa môžu dostať aj profi bežci. Z jednoduchého dôvodu, svoje víťazstvá i dosiahnuté výsledky chcú obhájiť a tak si pridávajú tréningovú záťaž.

Ako sa dostať zo začarovaného kruhu

Spomínal som, že stav pretrénovania je ako jednosmerný lístok. Žiaľ v niektorých prípadoch je to tak. Niektorí vytrvalostní či ultra bežci sa už nikdy nedostali do takej formy ako pred OTS. Dokonca sa pre nich stal náročným aj krátky beh či iná športová aktivita. V tomto prípade sa však bavíme o profi športovcoch, ktorí stanovovali rekordy na pretekoch. Zmyslom článku však nie je vzbudiť paniku. A preto aj z tohto stavu tela aj mysle existuje cesta. Tá začína už pri počúvaní vlastného tela aj mysle. Ak sa po náročnom dni v práci cítiš unavený/á, určite sa netráp utopicky-ťažkým tréningom. Intenzitu alebo tradičné dvíhanie záťaže zníž aj o polovicu a radšej sa sústreď na techniku vykonávania. Jasné, nie vždy sa to dá a tá nechuť je niekedy väčšia. Vtedy namiesto tréningu si daj strečing celého tela a ak sa necítiš ani na to, jednoducho si daj oddych. Relaxuj pri hudbe, filme, knihe alebo len tak. Hlavne vypni a nechaj oddýchnuť nervovému systému.

Toto je však len o nedostatočnej regenerácii po ťažších tréningoch či náročnejšom dni v práci. Ak máš ale prvotné symptómy pretrénovania sa ako som popísal vyššie (úplnú nechuť na tréning, premáhanie sa či pocit povinnosti trénovať), na tréning radšej nepomysli. Ako prvé si naordinuj totálny oddych od akejkoľvek športovej záťaže. Dopraj si dobré chutné jedlo, kľudne si dožič aj kalorickejšie. Daj telu čo si žiada, hoci to bude aj nutela, čokoláda, zmrzlina… Po toľkých a ťažkých tréningoch za sebou je dobré občas zhrešiť, aj napriek malej strate športovej formy. Po nabehnutí do tréningového procesu ju získaš skôr. A ako dlho si dopriať pauzu od tréningu? Toto je veľmi individuálne. Tak ako každý má iný prah bolesti, iný tréningový proces i samotný tréning, rovnako má aj inú dobu regenerácie. Vo všeobecnosti však v prípade prvotných príznakov pretrénovania dopraj si oddych aj niekoľko týždňov. Telo ti samo napovie, kedy bude znova pripravené na záťaž.

Na záver

Pretrénovanie je veľkým postrachom a pre niektorých aj veľkou nočnou morou, z ktorej sa spamätávajú veľmi dlho. Niektorí sa, žiaľ, už nemusia z toho vypovedania tela aj mysle dostať už nikdy. Verím, že ty medzi nich nepatríš a ani nebudeš. Ak ale spozoruješ signály tela pri tréningu, ktoré sa ti nepozdávajú a máš pocit, že ťa viac brzdia ako ženú dopredu, dopraj si oddych. Vždy je lepšie nechať telo oddýchnuť ako zbytočne na neho tlačiť ťažkým tréningom. Pauza alebo ľahký tréning má v takomto prípade oveľa väčší dopad na tvoju výkonnosť ako tlačenie na pílu.

Zdieľaj článok aj s ostatnými:
Tagged ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.