Prístup 2018: Prečo sa vykašľať na predsavzatia a dlhodobé ciele

Predsavzatia na začiatku roka sú ako smrad a dlhodobé ciele prinášajú viac stresu ako pohody. Tak a všetko si sa viac menej dozvedel v jednej vete 🙂 Ale poďme si to trocha rozobrať prečo novoročné predsavzatia nefungujú a z dlhodobých cieľov môžeš dostať iba depku.

1. Nový rok nie je nový začiatok života

Prelom starého a nového roka sa u väčšiny ľudí spája s „novým začiatkom“. Takmer každý si povie, že od nového roka začne to alebo tamto odznova, alebo skúsi niečo úplne nové. Život nie je niečo, čo vieme začať odznova. Nie je to žiadna videohra ani film, ktorý si pretočím kedy sa mi za chce. Do úvahy treba brať získané schopnosti, vedomosti a pracovať s nimi. Preto neexistuje žiadny nový začiatok, iba pokračovanie toho čo sme začali a to ďalej zveľaďovať alebo naprávať. Rovnako ako Edison, ktorý kým vynašiel žiarovku spoznal tisíc spôsobov ako ju nevyrobiť. No nikdy to nevzdal a nezačal robiť na niečom inom. A že sa mu to vyplatilo môžeš vidieť aj ty.

2. Zdieľaš svoje ciele? Rozmysli si to

V tomto roku chcem schudnúť 15 kíl alebo vyrysovať postavu či vzdať sa sladkého. Napíš si to na svoj Facebook a sleduj, čo sa stane. Známi ti to olajkujú a ty pocítiš uspokojenie. A zdieľaný cieľ skončil skôr ako začal. Čo sa stalo? Tvoja hlava už dostala to, čo očakávala pri skutočnom splnení cieľa – pochvalu, uznanie či také elektronické potľapkanie po pleci. Tak prečo by som sa už mal unúvať naozaj splniť takýto cieľ? Ok, niekomu pomôže takýto verejný záväzok, ale dávaj si pozor, aby si ho neplnil len kvôli tomu, že to máš niekde verejne vyvesené. V takom prípade to už nebude tvoj cieľ, ktorý chceš splniť kvôli sebe, ale stane sa z neho utrpenie, ktoré si sa rozhodol znášať kvôli druhým. Svoje ciele zdieľaj iba so sebou samým. Pripomínaj si ich, uvažuj nad nimi, prečo ich chceš dosiahnuť a čo prinesú hlavne tebe.

3. To čo potrebuješ je pero a papier

Posledné roky som prepadol zapisovaniu si svojich cieľov do diára. Tie zažívajú boom, keďže ich znova používa viac a viac ľudí. Zapisovanie mi pomáha hlavne na triedenie si myšlienok a ver mi, že pri písaní cieľov o nich uvažuješ viac ako keď len na ne myslíš a premietaš si ich v hlave. Pri hádzaní ich na papier si viac uvedomíš ich (ne)reálnosť. Začneš tak nad nimi premýšľať konštruktívnejšie a reálnejšie. Rovnako sa, aspoň u mňa, prejavuje aj akýsi paradox. Keď si dané ciele či denné úlohy zapíšem, tak nielen, že sa zbavujem neustáleho myslenia na ne, ale taktiež nezabudnem ani na jednu dennú úlohu či cieľ. Zapisuj si aj ty čo chceš stihnúť alebo dokončiť a uvidíš akú ma silu obyčajný diár a pero.

4. Krátkodobé vs. dlhodobé ciele

Kedysi som plánoval na celý rok dopredu. Mal som predstavu, čo chcem za tých 365 dní dosiahnuť. No nie každý deň je rovnaký a taktiež ani ja nemám každý deň rovnakú dávku motivácie. Preto som od nich upustil. Hoci viem, čo za daný rok chcem dosiahnuť, dôležitejšie je však sústrediť sa na to, čo je dnes, čo je teraz. Plánovať niečo ďaleko dopredu, hoci neviem čo bude zajtra? Čo keď sa zajtra zle vyspím, nebudem sa cítiť dobre alebo mi do toho skočí niečo nečakané? A vtedy nastupuje stres z toho, že som pre ten dlhodobý cieľ nespravil daný deň nič. Je to ako pri príprave na preteky. Nie každý deň sa dá trénovať rovnako tvrdo, nie zakaždým máš rovnakú chuť trénovať a nie vždy sa ti aj chce. A čo keď si ťa nájde chrípka a tá ťa od tréningu odstaví na 1-2 týždne. Preto sa sústreď na tu a teraz a večer v posteli pri premýšľaní nad tým, čo si robil počas dňa budeš mať triezvejší pohľad. Nezameraj sa na to, čo bude o rok alebo päť rokov. To čo bude v budúcnosti rozhoduje to, čo robíš dnes. Okrem toho dosiahnutie krátkodobých cieľov dodáva viac energie na stanovenie a splnenie tých ďalších.

5. Čakaj nečakané

Toto ma naučili preteky Spartan Race, ale aj Hurricane Heat. Nikdy neviem čo ma tam čaká a hoci si vždy pred tým predstavujem ako už vbieham do cieľa, tak počítam aj s neočakávanými okolnosťami. Tie sa takmer vždy prejavia. Neviem aký bude profil trate, môžem sa zraniť na prekážkach alebo zablúdiť a stratiť tak čas. A presne toto pretavujem aj do reálneho života. Môžem si plánovať deň, týždeň, mesiac ba aj celý rok a predsa to dopadne inak ako som čakal. Prečo je to tak? Myslím, že kameň úrazu sa skrýva v samotnom plánovaní. To vychádza z ideálnych podmienok, kedy nás nič neprekvapí. Takéto „bezstarostné“ podmienky však nikdy nenastanú. Vždy sa vyskytne niečo neočakávané a práve s tým musíme počítať a nenechať sa nimi zaskočiť. A tam je tajomstvo úspechu!

Záver

A ako týchto 5 bodov spojiť do jedného? Najprv si musíš uvedomiť, že začať úplne odznova sa nedá. Dokonca ani odsťahovanie sa alebo dať výpoveď v práci nie je ako nový začiatok, hoci to mnohí z nás považujú za životný reset. Vždy budeš konať na základe svojich vedomostí a schopností, ktoré si pred tým nadobudol. Pracuj teda s nimi najlepšie ako vieš. Svoje ciele si opatruj ako oko v hlave, pracuj s nimi, píš si ich, objektívne premýšľaj nad nimi…tak aby prinášali radosť tebe. A aby ti naozaj priniesli radosť stanovuj si ich krátkodobo a nezabudni myslieť aj na nie najideálnejšie podmienky pri ich dosahovaní. Ale ako hovorí jeden citát: „kto nemá problémy nežije“. Želám ti veľa splnených cieľov v novom roku. Ja na tých svojich už pracujem.

Zdieľaj článok aj s ostatnými: Tagged 2018, ciele, filozofia, plánovanie