Poznanie

Silné reči pred lámaním chleba. Aj taká môže byť realita pred nástupom do práce

Vzdušné zámky. Kto by si ich aspoň raz nevytváral, aby sa nakoniec celá tá predstava vystavaná zo silných rečí a sľubov nerozplynula ako hmla. Kým si ale takéto vzdušné zámky tvoríme my sami, tak ich zrútenie berieme takpovediac športovo. Horšie to už však je, ak nám tieto zámky vystavia niekto iný. Mne tiež jeden taký, ba priam až vzdušné kráľovstvo vystaval niekto úplne iný. Nakoniec to „kráľovstvo“ spadlo skôr ako by som čakal, no následky boli a zatiaľ aj sú dosť veľké v mojom živote.

Predstavte si túto situáciu. Máte prácu, ktorá vás baví, no zrazu vám niekto ponúkne lepšie platené miesto. Stretnete sa s ním, aj niekoľkokrát, kedy vám hovorí, ako si predstavuje vašu pracovnú pozíciu. Sľúbi vám ju, pričom trvá na tom, aby ste čo najskôr podali výpoveď vo vašom aktuálnom zamestnaní, nech nastúpite na nové miesto čo najskôr. Keď tu zrazu, pár dní pred dohodnutým nástupom vám oznámi, že vás neberie. Dôvod? Vyskytli sa isté okolnosti, ktoré aj keď vo firme čakali, no vraj prekvapene sa vyskytli skôr ako ich čakali. Asi toľko v skratke. Poďme si to ale trocha viac priblížiť.

V jeden augustový deň sa mi ozval dobrý známy, či mám čas, pretože jeho šéf sa chce so mnou stretnúť. Áno, tak ako každý občas som si pozeral iné pracovné ponuky s vyšším platom a spomenul som to aj tomuto známemu. To bol dôvod stretnutia s jeho nadriadeným. Výsledkom už prvého stretnutia bol prísľub pracovného miesta, samozrejme za vyššiu mzdu ako v mojom vtedajšom zamestnaní. Bol som milo prekvapený ako už prvé stretnutie dopadlo a samozrejme som sa z toho tešil. No napriek tomu som sa niekoľkokrát dotyčného konateľa firmy opýtal, či naozaj podať výpoveď v práci. Odpoveď bola zakaždým áno! Tak som aj urobil a hneď od septembra mi začala plynúť dvojmesačná výpovedná doba. Do tohto momentu to prebiehalo štandardne. Občasné telefonáty a stretnutia s konateľom firmy, ktorá sa zaoberá nákladnou prepravou a na trhu pôsobí viac ako 13 rokov.

Zaujímavé to začalo byť až po skončení výpovednej doby. Telefonáty pretrvávali. V nich som sa viac menej dozvedal iba denný program konateľa spoločnosti, ktorý prakticky nesúvisel až tak s mojím nástupom. V telefonátoch však stále nezabudol spomenúť, že jeho prísľub o vzatí ma do pracovného pomeru stále platí a trvá na tom. Takto to trvalo viac ako dva týždne. Neskôr sme sa opäť osobne stretli. Bližšie mi priblížil, čo by mala byť moja náplň práce, ako si to predstavuje a kto by ma mesiac, dva zaúčal. Konečne to začalo naberať pracovné kontúry. V rámci nášho dialógu som sa ho opýtal aj na dátum môjho nástupu. Ten stanovil na druhú polovicu novembra (dátum tu však nie je až tak podstatný). Ako sa tak rozprávame, v istom momente však povedal jednu vetu, ktorá bola asi varovným signálom. Znela: „Marek, vždy si nechávaj otvorené zadné dvierka“. Pomyslel som si, prečo mi to hovorí? Teraz to už však viem. Zrejme už on sám tušil, že z môjho nástupu nebude nič. Od toho momentu som však s tou možnosťou začal trocha počítať aj ja. No nechcel som si ju pripustiť a naivne som stále veril, že o pár dní nastúpim na nové miesto, na ktoré som sa samozrejme tešil. Rovnako som nemal dôvod mu neveriť. Ako povedal sám konateľ firmy, za mojím nástupom si stojí! Taktiež by predsa so mnou takto nevypiekol, veď známy, ktorý u neho pracuje je spokojný a páči sa mu tam.

No tá myšlienka, hoci malá ako zrnko piesku, sa stala realitou. Pár dní pred nástupom mi večer zvoní telefón. Volal môj potenciálny nový šéf so slovami, že rieši vo firme istý problém, ktorý sa vo veľkej miere týka aj mňa a teda, aby som na druhý deň prišiel do firmy. Tak sa aj stalo. Do svojej kancelárie si okrem mňa zavolal aj ekonómku i môjho známeho, ktorý ma odporučil. Vo svojom monológu nám všetkým prítomným opísal, čo sa vo firme stalo a aké to následky, týkajúce sa aj mňa. Bol to približne polhodinový rozhovor, no jeho výsledkom bolo to, čo som už spomínal. Nevie ma zamestnať, pretože sa vyskytli isté okolnosti, s ktorými ale počítal, no nečakal, že sa ukážu tak skoro. Tu už bolo jasné, že som stratil akoby dve zamestnania. Jedným bolo to staré, no isté, keďže som mal pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a toto druhé, vzdušné.

Koniec to však ešte nebol. Ako mi konateľ tejto firmy povedal, je si vedomý, čo spôsobil a že aj jeho pričinením som bez práce. A tak mi ako menšiu kompenzáciu ponúkol istú finančnú čiastku, 300-400 eur, kým si za nejaké dva-tri týždne nájdem nejakú inú prácu, podotýkam v hladovej doline na juhu stredného Slovenska. Najprv som s touto ponukou súhlasil a v sms správe som mu poslal číslo účtu. To žiadali odo mňa ešte v čase, keď som bol vo firme a dozvedel sa túto nelichotivú správu. A tak po príchode domov som konateľovi firmy sms-kou odoslal číslo účtu. No po niekoľkých minútach som si túto ponuku rozmyslel a poslal druhú sms s textom: Prepáčte pán XY, ale rozmyslel som si to. Neposielajte mi peniaze na účet. Už sa stalo čo sa stalo a treba sa z toho poučiť. Ďakujem.

A presne tak, z tejto situácie mi ostalo sa už len poučiť. Keď vám niekto prisľúbi prácu, tak ako mne, žiadajte to aj na papieri! Je to istá garancia, že by vás mal alebo musí zamestnať aj keď možno len v rámci skúšobnej doby. Stále je to viac ako keď vás viac ako dva mesiace naťahujú a kŕmia silnými rečami, že vás zamestnajú a pár dní pred dohodnutým nástupom sa od nich dozviete, že vás neberú. Túto moju chybu berte ako varovný prst a keď aj vám niekto bude sľubovať prácu len silnými rečami, buďte ostražití. A ak sa vám alebo vašim známym niečo podobné stalo, dajte o tom vedieť. Nemôžeme byť ticho a zatvárať si oči pred takýmito nekalými praktikami a drzosťou niektorých firiem!

Zdieľaj článok aj s ostatnými:
Tagged , , , , ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.