Slnko a jeho vplyv na organizmus

slnko-vplyv-na-organizmus

Sme poháňaní Slnkom? Takto znel jeden zo statusov na mojej Facebookovej stránke. Ak si ho nevidel/a, tu ti ho prinášam v plnom znení.

V článku si však ďalej priblížime vplyv Slnka na náš organizmus. Ale najskôr, tu je celý status z Facebooku.

Sme poháňaní Slnkom?

Prečo počas slnečných dní väčšina z nás vstáva skôr? A prečo pri pobyte na slnku máme lepšiu náladu a sme plní energie? Prečo, keď slnečného žiarenia je v zime menej, sme náchylnejší na choroby?

Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky môžeme hľadať pri pohľade na oblohu. Slnko v živote človeka nemá len funkciu nás v lete opáliť. Jeho priaznivé účinky na ľudský organizmus siahajú oveľa ďalej. Práve od Slnka závisí naša kvalita spánku alebo aj reakcia na spaľovanie tukov či odolnosť na civilizačné choroby.

Hoci má ľudský organizmus svoje vlastné biologické hodiny, ktoré mu nastavujú jeho cirkadiánny rytmus (striedanie bdenia a spánku), práve Slnko ich dolaďuje do švajčiarskej presnosti, teda presne na 24-hodinový rytmus. Na tento čas bdenia a spánku má veľký vplyv ranné ako aj popoludňajšie vystavovanie sa slnečnému svetlu, aj počas zamračených dní.

Vystavovanie sa slnečným lúčom má podľa vedcov priaznivý vplyv aj na spaľovanie tukov. Dôvodom je, že Slnko nastavuje spomínané vnútorné biologické hodiny i cirkadiánny rytmus, a teda aj hormonálnu sústavu.

Pobyt na Slnku má však veľký vplyv aj na naše celkové zdravie. Švédski vedci zistili, že vystavovanie sa Slnku znižuje náchylnosť na civilizačné choroby a rovnako znižuje aj úmrtnosť. Jedným z dôvodom je to, že vďaka Slnku si ľudské telo vytvára vitamín D, ktorý chráni organizmus pred civilizačnými ochoreniami i rakovinou.

Môže byť Slnko aj nebezpečné?

Má to však jedno ale! Aj keď táto žiarivá hviezda má podstatný priaznivý vplyv na naše zdravie, s pobytom na priamom Slnku to netreba preháňať. Pre pocítenie priaznivých účinkov Slnka na ľudský organizmus je 20-30 minút ráno a rovnaký čas aj popoludní primeranou dávkou. A práve leto je na to ako stvorené. Doprajte si tak rozumnú dávku Slnka, urobíte tak maximum pre svoje zdravie

V skratke si sa tak dozvedel/a, akú významnú úlohu zohráva Slnko v prípade nášho zdravia. Poďme si túto hviezdu trocha viac priblížiť. Ako iste vieš, slnečné žiarenie obsahuje dávku ultrafialového žiarenia (UV), ktoré sa delí na UV-A a UV-B. Tu sa dostávame k možným odporcom, ktorí nemusia súhlasiť z vyššie napísanými pozitívnymi účinkami Slnka.

Každý už počul, že Slnko spôsobuje rakovinu kože. Slnko ako také je v tom však viac menej nevinne. Za vznikom rakoviny kože stojí žiarenie UV-A. Tento druh žiarenia prepúšťajú najmä sklá, či už sú to okná, sklá automobilov či dokonca aj dioptrické či niektoré slnečné okuliare. Ak teda pracujete v kancelárii, kde na Vás celý deň svieti Slnko cez sklo alebo veľa šoférujete, tak si zvyšujete riziko vzniku rakoviny kože.

Slnko môže taktiež privodiť človeku alergiu na slnko. Tá môže byť veľmi nepríjemná hlavne v letných mesiacoch.

Pozrime sa na druhé slnečné žiarenie, UV-B. Hoci aj toto žiarenie sa podieľa na tvorbe rakoviny kože, tak predsa má pre ľudské telo aj pozitívne účinky. Medzi tie nepatrí len opálenie pokožky do hneda. Jeho pozitívnejším účinkom je tvorba vyššie spomínaného vitamínu D.

Rovnako však žiarenie UV-B je takpovediac zodpovedné za „tvorbu“ nového melanínu, teda neskoršieho zhnednutia kože, ktoré sa prejaví na druhý deň po prvom opálení. Opálenie do hneda sa však netýka každého. To, či sa budeš pýšiť čokoládovou farbou svojej pokožky záleží od tvojho fototypu – typu pokožky. A tie rozlišujeme štyri.

Fototyp pokožky

Fototyp I je charakteristický pre ľudí s nápadne svetlou kožou, silnými pehami, modrými očami a ryšavými vlasmi. Pre tento fototyp je typické bolestivé spálenie a začervenanie pokožky, ktorá nezhnedne.

Fototyp II charakterizuje svetlá koža i vlasy, modré alebo zelené oči. Rovnako aj pre tento typ je typické bolestivé spálenie a následné začervenanie kože, ktorá môže ale aj nemusí časom zhnednúť. To, či koža zhnedne, záleží aj od dĺžky pobytu na Slnku ako aj ochrany opaľovacím krémom.

Fototyp III je typický pre svetlo hnedú pokožku s pehami, tmavohnedými vlasmi, šedými alebo hnedými očami. Pre tento typ je charakteristická mierna reakcia na opálenie a spálenie sa objavuje iba zriedka.

Fototyp IV charakterizuje tmavá pleť, tmavohnedé oči aj vlasy. Pri tomto type sa spálenie Slnkom neobjavuje. Napriek tomu by sa mal mať aj tento fototyp na pozore a slnečnému žiareniu sa nevystavovať až príliš dlho aj pri použití opaľovacieho krému.

A čo opaľovacie krémy?

Ako sme si už povedali, optimálna dĺžka pobytu na Slnku je pre každý fototyp od 20 do 30 minút za deň. Tento čas sa však nie vždy dá dodržať. Tento čas nám umožňujú predĺžiť opaľovacie krémy. Ako si ale vybrať ten pravý? Tou najdôležitejšou podmienkou je, aby daný opaľovací krém bol na prírodnej báze a bránil nielen žiareniu UV-A, ale aj UV-B.

V prípade výberu ochranného faktoru je to na danej lokalite, v ktorej ste alebo ktorú plánujete navštíviť. Platí, že čím je lokalita bližšie k rovníku, a teda bohatšia na Slnko, tak je potrebné použiť opaľovací krém s vyšším ochranným faktorom. V našich zemepisných šírkach (SVK, CZ, HU, PL, AUS) môžete zvoliť aj kokosový olej, ktorý má prirodzene ochranný faktor 8 až 10.

Ochrana opaľovacím krémom nie je všetko

Napriek tomu, že sa pred slnečným žiarením chránime vhodným opaľovacím krémom, neznamená to, že sa nespálime či nevytvárame podmienky na vznik rakoviny kože. Opaľovacie krémy nám len umožňujú o niečo predĺžiť pobyt na Slnku.

Preto ani v prípade jednorázového ošetrenia či viacnásobného ošetrovania pokožky opaľovacím krémom by sme sa nemali Slnku vystavovať väčšiu časť dňa a už určite nie počas celého dňa. Pokožka, najmä tá v našich zemepisných šírkach, nie je na to stavaná, keďže slnečné žiarenie nemáme počas celého roka.

Mám však pre teba jeden tip. Ak si chceš vybudovať väčšiu odolnosť na slnečné žiarenie, vystavuj sa mu už od začiatku jari, keky už Slnko začína hriať. Pokožka si tak pomaly začne zvykať na dávky Slnka, nehovoriac o vytváraní vitamínu D.

Dopraj si jarné slnečné lúče hneď z rána, keď Slnko začne vychádzať. Okrem postupnej dávky slnečného žiarenia, vytvárania vitamínu D sa ti upraví aj cirkadiánny rytmus, naštartuješ metabolizmus a v neposlednom rade spravíš veľkú službu svojej psychike. Ale o týchto účinkoch sme si už písali vyššie. Vždy však maj na pamäti, že s pobytom na Slnku to nepreháňaj, iba tak pocítiš jeho pozitívne účinky.