Poznanie, Sebarozvoj

Sprint v Miskolci, moja rozlúčka so Spartan Race?

Hovorí sa, že v najlepšom treba prestať. Ja som však po piatich rokoch pretekania Spartan Race to najlepšie asi už zažil. Veď v jednej zo sezón som skončil medzi TOP 30 pretekármi na Slovensku, bol som medzi prvými na svete, ktorí zvládli zimný 6-hodinový vytrvalostný pochod Hurricane Heat, rovnako som úspešne zvládol prvý 12-hodinový Hurricane Heat v strednej Európe a dostal sa tak medzi úzky okruh ľudí, ktorí ako prví získali medailu Endurance Trifecta. Nadobudol som tak pocit, že som dosiahol všetko v Spartan Race, čo sa dalo v rámci strednej Európy. To ma priviedlo tento rok k rozhodnutiu, že s týmito pretekmi skončím. A ten koniec padol na posledný pretek sezóny 2018, na Spartan Sprint v Miskolci.

Aj keď som na začiatku roka 2018 plánoval piatu sezónu poriadne osláviť, ako inak než pretekmi i vytrvalostnými pochodmi. Čo som plánoval si môžeš pozrieť v tomto článku. Nesplnil som z toho nielen, že polovicu, ale asi ani tretinu. A prečo? Jednoducho strata motivácie. Keď som si uvedomil, že som dosiahol vrchol Spartan Race v strednej Európe. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale ako sa hovorí: „všetko sa raz končí“. Zmieroval som sa s tým už od Spartan Ultra, kedy som sa viackrát pristihol pri rozmýšľaní o tom, že už stačilo. Hovoril som si, čo tu chcem na týchto pretekoch? Naháňam sa po kopcoch, plazím sa v blate, a to už päť rokov. Cez víkendy namiesto toho, aby som si pospal, som vstával o 4-tej ráno len aby som cestoval naprieč Slovenskom či strednou Európou na pretek. Po práci žiadny oddych niekde na gauči pred bedňou alebo niekde v bare s kamarátmi či obletovaní báb. Všetok voľný čas som venoval tréningu, svojmu i skupinovému v tíme MašinyRS.

Všetko toto, ale aj ďalšie okolnosti ma tak doviedli k tomuto rozhodnutiu. Ale ako to už býva, v takýchto chvíľach s človekom vie život poriadne zatriasť, a to dokonca aj malou poznámkou. U mňa to bola krátka veta z jednej knihy, ktorú som len tak listoval, a to Neodchádzaj príliš rýchlo. Je zvláštne, že takéto „obyčajné“ poznámky dokážu človeka prinútiť rozmýšľať. To mi pripomenulo aj knihu Spartan od zakladateľa Spartan Race Joe De Sena, kde píše, že šport alebo Spartan Race je ako život. Aj v ňom každý z nás niečo dosiahol. Mám prácu, ktorá ma zatiaľ živí, mám tréningovú skupinu plnú skvelých ľudí, ktorých ma baví trénovať. Mám kde bývať, čo jesť a ostáva mi aj na plnenie si (zatiaľ) niektorých snov a cieľov. Ak sa ale zamyslím, nie je aj toto TO, čo chce mať každý z nás v tom svojom živote? A keď to dosiahne, tak má skončiť – so životom? To by bolo dosť drastické….

Predsa život nie je len o tom, aby som dosiahol len tieto veci, ale aby ma medzi tým všetkým aj niečo bavilo. Niečo, čo by som sa venoval len tak, pre ten pocit, že niečo robím a že ma to baví. A do tretice, osud mi nahral do života jednu osobu, úspešnú dámu. Poznáme sa už pár rokov, ale až teraz sme sa znova stretli osobne. V tom, čomu sa venuje dosiahla veľmi veľa, ale až vtedy, keď dosiahla ten úspech o akom sa jej možno ani nesnívalo, ako mi sama povedala, až potom sa na to celé začala pozerať inak. Svoju prácu, v ktorej je úspešná a ktorú robí rada, tak ju začala mať rada ešte viac a to jej prinieslo to pravé šťastie v živote a ten vnútorný pokoj, ktorý hľadá – ruku na srdce – každý z nás.

A práve toto som si uvedomil aj ja na „poslednom“ preteku. Nie je to o tom, že som to niekam dotiahol, ale o tom či aj napriek tomu ma to baví a napĺňa. Práve vtedy to dostáva iný a ešte väčší rozmer. Je potrebné mať ciele. Ísť si za nimi a dosiahnuť ich, ale práve počas ich plnenia nachádzame aj to, čo môžeme nazvať šťastím. A tak je to vo všetkom. Niekoho cieľ je vlastniť auto alebo dom či byt. Ale keď to získa, nepustí auto dole kopcom alebo nepodpáli si strechu nad hlavou, len preto, že to dosiahol. Niekoho cieľ je mať vynikajúci vzťah. A keď to príde, neukončí ho. Snaží sa ho rozvíjať, starať sa o to a zveľaďovať.

Rovnako to je aj v prípade Spartan Race. Dosiahol som toho viac ako sa mi vôbec snívalo. A mám s tým skončiť práve preto, že som dosiahol to, o čom som na začiatku ani netušil, že to vôbec dokážem? To nie. Možno čo sa týka samotných úrovní v rámci pretekov sa zatiaľ nie je kam posunúť. Ale napriek tomu milujem ten pocit pred pretekom. Ten stres, adrenalín pred štartom, nevedomosť čo ma čaká na trati. Pocit prítomného okamihu, ktorý zakaždým zažívam na pretekoch, tú radosť zo zdolania prekážok alebo pomoci úplne neznámemu pretekárovi. A v neposlednom rade som našiel novú vášeň v trénerstve a v pomáhaní ľuďom dosiahnuť ten k.rva vydretý cieľ na Spartan Race. To je ten pocit, čoho sa nechcem vzdať!

Miskolc tak pre mňa nebol posledným pretekom. Bol pre mňa iba novým začiatkom a verím, že niečoho ešte oveľa väčšieho. Znova som tam našiel to svoje PREČO. To staré PREČO som začal so Spartan Race som dosiahol. Každý rok som si stanovoval nové a ťažšie ciele. Teraz prišiel čas na nové PREČO. Zúročiť svoje skúsenosti, podeliť sa s nimi s ostatnými, aby aj oni tak okúsili pocit víťazstva nad sebou samým. Pretože to ponúkajú prekážkové behy, to ponúka Spartan Race. To je môj nový zmysel, prečo sa nevykašľať na to, čomu som venoval päť rokov. A koniec koncov prekážkové behy sa stali mojim životným štýlom, nie len záľubou.

Ako nájsť svoje PREČO?

Je to otázka hodná miliónu. Na rovinu, je veľmi ťažké nájsť to skutočné Prečo. Väčšinou k tomu stačí úprimný rozhovor s druhým, ale takéto Prečo vyprchá ako smrad. A je koniec všetkým plánom. To mi ver. Pramení to z toho „vykecania sa“ čo ťa ťaží a čo by si chcel dosiahnuť, a ten druhý ťa prinajlepšom iba podporí – áno choď do toho, bude to ťažké, ale ty to zvládneš. U niekoho to možno zaberie, ale u väčšiny to sfúkne ako fakľa. To skutočné Prečo pochádza z presvedčenia, že to, pre čo si sa rozhodol, dokážeš. Musí to pochádzať z tvojho vnútra a musí to byť tak silné, že ťa to ženie dopredu. Nech je to zvedavosť, či to dokážeš – trebárs aj znova – alebo je to nadšenie z niečoho nového. Jednoducho hocičo, na čo si pomyslíš, tak máš z toho nie dobrý ale neopísateľný pocit. Práve vtedy a práve tam sa spája kombinácia štyroch V – 4V, ktorú som spoznal vďaka Kvidovi Kuželkovi, úspešnému českému podnikateľovi. Je to spojenie vízie niečo dosiahnuť, vášne ísť si za tým, viery, že to dosiahnem a vytrvalosti – lebo prídu aj ťažké chvíle pri dosahovaní vytýčeného cieľa.

Teraz si už len sadni, nenechaj sa ničím a nikým rušiť a stanov si svoje PREČO. A nech je také silné, že ti to nedá (niekedy) ani spať a choď si za tým. Budem ti v tom držať palce! 🙂

Zdieľaj článok aj s ostatnými:
Tagged ,

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.